Život v reholi bosých karmelitánov zahŕňa prvky, resp. elementy, ktoré určujú rytmus dňa zahŕňajúc karmelitánskeho ducha. Modlitba, spoločenstvo, apoštolát a láska k Panne Márii – to sú charakteristické črty bosých karmelitánov.
V hlavnom príkaze prvotnej karmelitánskej reguly bosých karmelitánov čítame:
Mnísi nech prebývajú vo svojich celách a v ich blízkosti, a nech vo dne i v noci rozjímajú o Božom zákone a bdejú v modlitbách.
Ako vyplýva z citovanej časti karmelitánskej reguly, základným rysom života karmelitánov je rozjímanie, resp. kontemplatívny spôsob života. Práve rozjímanie vie pomôcť k hlbšiemu prežívaniu viery každého bosého karmelitána. Každý karmelitán je povolaný k modlitbe. Práve vďaka nej sa prehlbuje priateľstvo s Bohom. Aby sme lepšie pochopili charizmu bosých karmelitánov, ktorou je kontemplácia, pozrieme sa bližšie na túto tému.
Bez modlitby nemôžeme zažiť blízkosť Boha a práve na to kladie sv. Terézia vo svojom diele Ceste dokonalosti veľký dôraz – na kontemplatívny spôsob života. Kontemplácia je primárnou povinnosťou každého kresťana, a zvlášť členov rádu bosých karmelitánov, ktorí sa riadia učením sv. Terézie – túžiť dávať svedectvo o modlitbe.
Rehoľné spoločenstvo je ustanovené samotným Bohom. Práve v spoločenstve sa venujú členovia rehole bosých karmelitánov kontemplatívnej modlitbe, a sú tak viditeľným svedectvom o pôsobení a prítomnosti Krista vo svete.
Duch Svätý, ktorý pozýva každého do spoločenstva s Bohom a Jeho Synom Ježišom, je Darcom lásky a pozýva nás do života v spoločenstve, vo vzájomnej úcte a láske. Sv. Terézia od Ježiša bola presvedčená o tom, že mnoho záleží od vzájomnej lásky, ktorá musí panovať medzi osobami žijúcimi v rehoľnom spoločenstve. Pre ňu bolo samozrejmé, že nie je nič horšie pre spoločenstvo, ako zanedbávanie jednoty sŕdc. Ak sa bude zachovávať jednota srdca, stane sa spoločenstvo miestom, v ktorom pôsobí Boh ako v bratskom spoločenstve.
Práve v bratskom spoločenstve sa odohrávajú vzájomné stretnutia s inými ľuďmi, ktorých nám posiela Boh, aby sme v nich nachádzali a milovali Krista. Spoločný oddych i práca slúžia na naberanie síl do života v samote a mlčaní.
Bosí karmelitáni plnia svoje apoštolské poslanie na rôznych úrovniach. Táto misia sa vzťahuje na šírenie duchovného života. Bratia uskutočňujú svoju pastoračnú prácu v oblastiach, ktoré tomu všeobecne slúžia, a to: duchovné vedenie a spovedanie. V prvom prípade ide o službu vo vzťahu k sestrám, bosým karmelitánkam a členom svetskému rádu bosých karmelitánov. Bratia karmelitáni podporujú duchovný život a to aj skrze stretnutia v rehoľných domoch bosých karmelitánov a exercičných domoch.
K pastoračnej práci členov Karmelu patrí tiež šírenie mariánskej úcty. To sa realizuje predovšetkým prostredníctvom uctievania Panny Márie – Kráľovnej Karmelu a nosením karmelitánskeho sv. škapuliara. Ďalším bodom záujmu bosých karmelitánov je starostlivosť o farské spoločenstvá. Karmelitáni sa tiež venujú vydavateľskej činnosti, vďaka ktorej sa dostávajú hodnotné publikácie do rúk všetkým členov Cirkvi. Verejnosť sa taktiež viac oboznamuje s duchovným dedičstvom svätých Karmelu. Napokon, bosí karmelitáni sa venujú misijnej činnosti, ktorá je hlboko zakorenená v tereziánskej charizme.