Bosý karmelitán je rehoľník, ktorý má veľké privilégium nasledovať nášho Priateľa – Ježiša – v Jeho modlitbe.

Rehoľný život je nasledovaním Krista. Je to nasledovanie ktoré sa opiera na praktyzovaní evanjeliových rád. Bosí karmelitáni túžia nasledovať Krista prostredníctvom verejných sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti. Snažia sa žiť v rehoľnom povolaní tak, aby sa čo najviac pripodobňovali Ježišovi a aby celý svoj život prinášali Bohu ako obetu. Rehoľný život karmelitánov je životom, vedeným v poslušnosti Kristovi, s čistým srdcom a svedomím.
Bosí karmelitáni sú zvláštnym spôsobom povolaní a povinní nasledovať Krista rozjímajúceho na púšti. Práve týmto spôsobom, s pomocou Ducha Svätého, kladúc dôraz na kontemplatívny aspekt života, túžia sa pripodobňovať Kristovi.

Kontemplatívny rozmer

Kontemplácia (rozjímanie), podľa učenia sv. Terézie od Ježiša, je hlbokým vzťahom priateľstva, v ktorom sa rozprávame osamote s Bohom, v presvedčení, že nás miluje. Podľa sv. Jána od Kríža je kontemplácia rozoznávaním schopnosti milovať, čiže poznávaním lásky, akou nás Boh miluje. Takto chápaná kontemplácia je základným ideálom a cieľom celého Karmelu.
Taktiež je prostriedkom na dosiahnutie spoločenstva s Bohom – spoločenstva s Priateľom. Okrem povolania do spoločenstva s Bohom, bosí karmelitáni sú povolaní aj do spoločenstva s Máriou, ktorá je pre nás Matkou i Sestrou. Vzťah s Máriou dáva plnosť života v charizme karmelitánskeho povolania a jeho svedectvu. Karmel, ktorý sa už veky nazýva „celý Máriin“, ožíva duchom Panny Márie. Sesterský rozmer karmelitánskej spirituality sa prejavuje v budovaní dôverného priateľstva s Máriou.
Tak ako Mária, aj bosí karmelitáni sa majú venovať rozjímaniu nad Božím Slovom a prenikať tak do Kristovho tajomstva. Svätý Jozef, manžel Panny Márie, je mimoriadnym príkladom oddania sa Bohu. Je vzorom kontemplácie, keďže sám prežil čistý kontemplatívny rozmer Božej pravdy.
Keď už hovoríme o kontemplácii, resp. rozjímaní a jej významnej úlohe v karmelitánskej spiritualite, nemôžeme zabudnúť na jej zdroje. Jedným z nich je Božie Slovo. Sväté Písmo, ktoré čítame a je pre nás zdrojom reflexie, je predovšetkým knihou určenou na meditačnú modlitbu, ktorá nás vedie k zamysleniu. Vo Svätom Písme je zahrnutý predivný poklad modlitby. Biblia je knihou uctievania a rozjímania. Skrze milovanie Svätého Písma, bosí karmelitáni poznávajú Božiu vôľu a Božie Slovo určené každému z nich. Práve Slovo sa stáva zdrojom a žriedlom racionálneho a hĺbavého poznania, ktoré sa prostredníctvom slova prejavuje v osobnom vzťahu s Bohom. Prorok Eliáš je pre Karmel tiež veľmi blízkou osobou. Neprestajne stál pred Božou tvárou a je vzorom kontemplácie Slova.
Kontemplatívny rozmer Karmelu vyžaduje vonkajší i vnútorný pokoj a samotu. Karmelitánska spiritualita je výhradne zameraná na modlitbu a kontempláciu Božieho Slova, a na dosiahnutie tohto cieľa pomáha posilňovanie seba samého v samote a utíšení.

Rozmer spoločenstva

Ďalším rozmerom charizmy bosých karmelitánov je rozmer spoločenstva. Bratské spoločenstvo, ktoré tvoria bosí karmelitáni, je miestom Kristovej prítomnosti. A práve tu sa všetci rehoľníci zhromažďujú v Pánovom mene na kontemplácii. V bratskom spoločenstve prežívajú bosí karmelitáni aj svoju rehoľné zasvätenie, ktoré je v duchu bratskej lásky naplnením Božej vôle. Sľub čistoty, ktorý skladajú rehoľníci, je vyjadrením úplnej oddanosti Ježišovi, odrazom lásky a služby Ježišovi. Chudoba prežívaná v spoločenstve karmelitánov je vyjadrením duchovnej jednoty, ktorá charakterizuje a zjednocuje bratov. Ide o chudobu prežívanú podľa príkladu Krista. Pre bosých karmelitánov je dôležitá duchovná chudoba v zmysle prípravy svojho srdca na to, aby dokázalo slobodne prijímať Božiu vôľu. Tretím rozmerom tereziánskeho Karmelu je poslušnosť vyjadrená v súvislosti s podriadením sa Božej vôli, ktorá je vyjadrením kresťanskej dokonalosti.
Povolanie v reholi karmelitánov znamená prijatie životného štýlu spoločenstva. To zahŕňa viaceré skutočnosti: spoločné slávenie eucharistie, liturgia hodín, rekreácia, starostlivosť o chorých a slabých spolubratov, dialógy v kláštore i na stretnutiach, spoločný čas stolovania i odpočinok, či práce v apoštoláte.
Eucharistia, ktorú dostala Cirkev od Krista, nie je jediným z darov, ale je najväčším darom, v ktorom sám Kristus dal samého seba v obeti. Slávenie eucharistie v tereziánskom spoločenstve je bezpochyby hlavným momentom dňa. Navyše, spoločné slávenie liturgie hodín prispieva k oživeniu komunity. Tiež treba zdôrazniť, že bosý karmelitán, ktorý sa venuje osobnej modlitbe, nie je nikdy izolovaný od ostatných bratov. Jeho modlitba je stále prednášaná Bohu vo vzťahu ku komunite, ktorej je členom.
Samota a ticho, ktoré sú veľmi dôležitými aspektami v živote bosých karmelitánov, pripravujú rehoľníka na vojdenie do dialógu so spolubratmi, otvárajú ho na stretnutie s nimi. Ďalšou dôležitou súčasťou života komunity v tereziánskom Karmeli je rekreácia, ktorá slúži na načerpanie síl a ku vzájomnému porozumeniu. Je to tiež čas umocnienia bratských vzťahov. Nasledujúcim dôležitým bodom je práca, ktorá je charakterizovaná ako prejav služby Kristovi. Práca je v karmelitánskej reholi vykonávaná v duchu modlitby a nezostáva len na verbálnej úrovni a osobných želaniach, ale realizuje sa veľmi konkrétne v rozhodných krokoch.

Apoštolský rozmer

Rád bosých karmelitánov je komunitou, ktorá hlása radostnú zvesť. Bosí karmelitáni sa zaväzujú vykonávať apoštolskú prácu, ktorá vyplýva z ich života v spoločenstve. Služba Cirkvi je službou vykonávanou z lásky k Ježišovi. Prostredníctvom plánovania a spoločného rozoznávania, bosí karmelitáni sa snažia plniť apoštolské úlohy vzhľadom na potreby Cirkvi. Je tiež dôležité, aby apoštolské diela, na ktorých sa podieľajú karmelitáni, boli preniknuté karmelitánskym duchom, to znamená apoštolátom duchovného života.
Apoštolát sa rodí z kontemplácie a zároveň z nej aj vyplýva. Je ovocím, resp. výsledkom trvania v spoločenstve s Bohom a spolubratmi. Podporovať a rozvíjať duchovný život je zvláštnou úlohou, ktorou bola poverená celá tereziánska rehoľa. Je však dôležité zdôrazniť, že v prvom rade bosí karmelitáni sú povolaní do špecifickej formy apoštolátu: apoštolátu modlitby.
V pastoračnej práci je apoštolát spojený najmä s vysluhovaním sviatosti zmierenia a duchovným vedením. To zahŕňa službu laikov, ako aj sestier bosých karmelitánok a členov svetského rádu bosých karmelitánov. Osobitným spôsobom je táto forma apoštolátu realizovaná v domoch modlitby, ktoré poskytujú osobám príležitosť k vnútornému uzdraveniu a očisteniu sa od hriechov vďaka víkendovým stretnutiam alebo v tichu viacdňových duchovných rekolekcií.
K apoštolátu bosých karmelitánov patrí tiež šírenie mariánskej úcty, čo sa odráža medzi veriacimi v modlitbách k Panne Márii Karmelskej (Škapuliarskej) a nosením škapuliara ako mariánskeho znaku. Okrem tejto formy apoštolátu, bosí karmelitáni sa podieľajú na aktivitách vo farnostiach a venujú sa aj vydavateľskej činnosti, pretože pastorácia je spojená so šírením vedomostí a dedičstva karmelitánskych svätých.
K apoštolskému rozmeru tereziánskej spirituality patrí tiež misijná činnosť, ktorá je milovaným dielom Rádu. Ako zasvätené osoby, bosí karmelitáni sa angažujú v ekumenickom dialógu, reagujú na výzvy Krista „aby všetci boli jedno“, a tým sa zaväzujú k starostlivosti o zjednotenie všetkých kresťanov.

To je charizma Rádu bosých karmelitánov. Spiritualita je veľmi bohatá a stále sa nájde mnoho ľudí, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do rehole. Na záver pripájame slová zakladateľky Rehole bosých karmelitánov, sv. Terézie od Ježiša: pamätajme (…), akú veľkú lásku nám prejavil Boh, keď nás povolal na túto cestu.